Božská Júlia
Júlia Lambert je herečka telom i dušou. Píše sa rok 1938 a zdá sa, že Júlia je na vrchole svojej kariéry. Zvykla si, že po každom večernom predstavení prichádza búrlivý, neutíchajúci aplauz, kedy sa cíti vo svojom živle. Úspech a sláva sú pre ňu prirodzené, sú súčasťou jej každodenného života. Divadlo je pre ňu droga, bez ktorej nevie žiť. Večer čo večer nasaje do seba energiu publika a vydáva zo seba výkony, akoby hrala o život. No porekadlo, že nie je všetko zlaté, čo sa blýska, platí aj v tomto prípade. Za širokým úsmevom, frivolnými a koketnými pohybmi a na prvý pohľad nezáväzným švitorením s kolegami a priateľmi sa skrýva aj Júliina zatrpknutosť. Už nie je najmladšia, za chrbtom jej vyrastá nebezpečná konkurencia a jej vzťah k manželovi – divadelnému riaditeľovi Michaelovi Gosselynovi – má tiež od ideálu ďaleko.
Všetko sa nalomí v jeden osudný večer, keď Júlia pri večernom predstavení nie je vo forme. Následný aplauz je vlažnejší než zvyčajne a zdá sa, že stačí na to, aby Júlia musela ísť z kola von. Aspoň podľa jej manžela, ktorého očarí a „oblbne“ mladučká a naivná hviezdička Avice Crichton. Júliu má nahradiť mladšia, krajšia a talentovanejšia. Lenže Júlia je profesionálka. Na prvý pohľad pristúpi na hru, ktorá má smerovať k predčasnému ukončeniu vlastnej kariéry. Navonok tak uvoľňuje cestu mladšej sokyni, stáva sa sekundantom, spolupracuje na západe vlastnej hviezdy. Ale len zdanlivo. Božská Júlia totiž ovláda umenie ženskej rafinovanosti ako málokto. Svoju krízu rieši po svojom. Nájde si mladého milenca, ktorý jej má pomôcť zabudnúť na krízu v manželstve. Ukáže sa však, že vekový rozdiel je väčšou prekážkou, než si životom prefackaná i rozmaznávaná Júlia spočiatku myslela. A navyše musí pochopiť, že ju milenec zneužíval pre vlastný postup v spoločenskom rebríčku...
Maďarský režisér István Szabó snímku Božská Júlia poňal ako portrét herečky, ktorá sa ocitne na križovatke života, keď sa musí rozhodnúť. Je vidieť, že Szabó sa vo filme, a teda medzi herečkami, pohybuje už desaťročia a že toto prostredie dôverne pozná. V Božskej Júlii ponúkol štúdium situácie, ženského charakteru, výňatku života herečky, ktorá sa dostane do krízy stredného veku. Nejedna diváčka sa v Júlii môže spoznať. Rozprávanie je založené na detailnom pozorovaní a predovšetkým na dôvernom poznaní a chápaní žien.
Božská Júlia je tiež film o tom, ako sa svet divadla a reálny život zlievajú, o tom, ako sa vlastný život mení vo fikciu, keď hranice medzi reálnym a nereálnym prestanú existovať. Ani v prípade Júlie nevieme, kedy presne hrá a kedy žije svoj reálny život. Sama Júlia v tom nemá jasno – trpí syndrómom herečiek, ktoré recitujú aj vtedy, keď doma servírujú obed.
Annette Bening sa ujala úlohy Júlie statočne a svojou prítomnosťou pohlcuje celý film. Stvárňuje svoju Júliu expresívne, no presvedčivo. Spočiatku sa jej herectvo zdá preexponované, teatrálne, no má to svoj zmysel aj účel. Divák si postupne začína k nej budovať pozitívny až žoviálny vzťah, aby vo fantastickom teatrálnom finále prešiel, podobne ako Júlia, katarziou a zažil pocit zadosťučinenia, ktorý Júlii právom patrí. A to napriek tomu, že sa voči svojmu okoliu zachovala neférovo. Predsa len platí, že najkrajšia radosť je niekedy škodoradosť.
Božská Júlia(Being Julia, USA – Kanada – Maďarsko - V. Británia, 2004, 105 min.)
Réžia:István Szabó
Hrajú:Michael Gambon, Annette Bening, Leigh Lawson, Shaun Evans, Mari Kiss, Jeremy Irons, Ronald Markham, Miriam Margolyes, Michael Culkin, Rita Tushingham.
